V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielen poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok. Moderné odrody, úžitočné prípravky a efektívne pestovateľské postupy umožňujú kvalitnú a udržateľnú produkciu, ktorá je výhodná pre všetkých pestovateľov a spotrebiteľov. Už dlhé roky pracujeme na tom, aby sme sprístupnili pestovanie stolového hrozna doma pre každého, a to s čo najširším výberom odrôd v tej najlepšej kvalite.
Pôda
Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné stanovisko, aby bobule dozreli a aby ste predišli plesniam.
Pri pestovaní viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu.
Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,5 – 7). Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6).
Pôdu možno upraviť – do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami.
Viniče môžeme pestovať aj na terase v črepníkoch, ak dodržiavame základné pravidlo: čím väčší črepník, tým lepší rast. Dbajte na dokonalú drenáž, pravidelné hnojenie a zabezpečte optimálny priestor na prezimovanie.
Výsadba
V našej ponuke nájdete väčšinou zakorenené, kontajnerové odrody viniča. To znamená, že ich môžete sadiť takmer celý rok – pokiaľ nie sú mrazy.
Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40–60 cm (jamy kopeme tesne pred sadením, aby pôda nevyschla).
Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia).
Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Posledným krokom je dôkladné zalievanie.
Ak vinič sadíme neskôr na jeseň, treba ho pripraviť na zimu – výhonky zrežeme na 2–3 očká a vinič nakopcujeme pieskom, aby ho mrazy nepoškodili.
Mykorhízne huby
Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva vodu, minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli. Mykorhízna symbióza má okrem rastového efektu priaznivý vplyv na zdravie rastliny a jej hormonálnu rovnováhu.
Na výsadbu nami pestovaných sadeníc viniča už nie je potrebné pridávať mykorízne huby, pretože sme to už zabezpečili počas predpestovania, aby ste si mohli z našej ponuky odniesť čo najvitálnejšiu rastlinu do svojej záhrady.
Rez
Ideálnym obdobím na strihanie viniča je koniec zimy, keď je rastlina ešte vo vegetačnom pokoji, no už pominula hrozba silných mrazov (pod –5 °C).
Strihanie hrozna v lete by sa malo obmedziť na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení.
Vinič rodí na jednoročnom dreve. Základy plodov sa preto tvoria len na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek. V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2–3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Rovnako potom vystrihneme staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva.
Podobne sa postupuje aj pri tvarovacom reze pre vysoké vedenie s dvomi alebo tromi kmeňmi.
Zálievka
Po výsadbe musíme viniče častejšie zalievať, najmä v lete počas horúčav. Po nástupe vegetácie následne začneme aj s doplnkovým prihnojovaním.
Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu. Vyššie zrážky v období vegetácie, najmä pred zberom, spôsobujú zvýšenú chorobnosť listov, zahnívanie bobúľ v strapcoch a zlé vyzrievanie dreva na jeseň.
Hnojenie
Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Hnojivá musíme používať podľa návodu – nadmerné hnojenie znižuje odolnosť rastlín, zhoršuje chuť a skladovateľnosť plodov.
1. Predjarné hnojenie (marec – apríl)
Účel: Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty.
Odporúčané hnojivá:
Dusíkaté tzv. štarter hnojivá
Dávka: 30–40 g dusíka na jeden ker.
Spôsob aplikácie:
Zapracovať do pôdy okolo koreňov do hĺbky 10–15 cm.
2. Pred kvitnutím (máj – začiatok júna)
Účel: Podpora tvorby kvetov a zníženie rizika opadávania kvetov.
Odporúčané hnojivá:
Listové hnojivá s obsahom mikroprvkov (bór, zinok).
Možno doplniť aj malé množstvo draslíka a fosforu.
3. Po odkvitnutí (jún – júl)
Účel: Podpora rastu bobúľ a zrenia.
Odporúčané hnojivá:
Draselné a fosforečné hnojivá (napr. síran draselný, superfosfát).
Dávka: 20–30 g draslíka a 20 g fosforu na ker.
Poznámka: V tomto období sa už dusík obmedzuje, aby sa nevytvárali mäkké výhonky náchylné na choroby.
4. Jesenné hnojenie (október – november)
Účel: Doplnenie zásob živín na nasledujúci rok.
Odporúčané hnojivá:
Kompost alebo dobre vyzretý maštaľný hnoj (3–5 kg na ker).
Možno pridať aj fosfor a draslík.
Ďalšie odporúčania
Zalievanie: Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať.
Listová výživa: Hnojivá aplikované postrekom na list - môže sa robiť počas celej sezóny. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené. Je to environmentálne priateľské riešenie a môže sa kombinovať s ochrannými opatreniami rastlín v jednom kroku.
Kontrola pôdy: Každé 3–4 roky je vhodné urobiť pôdnu analýzu, aby sa upravilo hnojenie podľa obsahu živín.
Ochrana v zime
V drsnejších oblastiach sa odporúča zimná ochrana. Podobne ako pri ružiach nahrnieme zeminu alebo kompost až po miesto štepenia a na jar ho opäť odstránime. Výhonky môžeme dodatočne chrániť zavesením čečiny alebo netkanej textílie. Rovnako môžeme použiť ochranné krycie biele textílie, ideálne s hustotou 50 g/m².
Škodcovia a choroby
Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. Sledujte našu webovú a facebookovú stránku, kde neustále aktualizujeme, na čo by ste mali dávať pozor vo vašej záhrade a ktoré ochorenia sú typické v rôznych obdobiach. V prípade otázok nás neváhajte kontaktovať na agrocentrum@agrocentrum.sk
PREMIUM rezistentné odrody
V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Pestovanie a množenie týchto odrôd už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová. Novošľachtené odrody vznikli krížením troch odrôd viniča:
-
Vitis labrusca – americká odroda, má silný rast, dobre znáša sucho, je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre. Žiaľ, kvalita plodov je slabšia.
-
Vitis vinifera – rozlišujeme dva varianty:
-
eurázijský variant je náchylnejší na choroby, neznáša mrazy, no strapce a bobule sú výrazné a veľké, s vynikajúcou chuťou. Majú chrumkavú dužinu a krásne plody.
-
európsky variant dobre znáša mrazy, má menšie strapce a bobule, je citlivý na choroby a väčšinou sa používa na výrobu vína.
-
-
Vitis amurensis – rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom. Je odolná voči mrazu až do –40 °C, voči hubovým chorobám, avšak náchylná na fyloxéru.
Hlavne ukrajinské a ruské odrody vznikli krížením týchto troch viničov – novošľachtené odrody sú vynikajúce, odolnejšie voči všetkým chorobám (niektoré aj voči botrytíde!), sú mrazuvzdorné, skoro dozrievajú a prinášajú kvalitné plody.
Rozmnožujú sa aj pomocou odrezkov. Keďže zakorenené odrezky sú odolné voči fyloxére, je aj väčšina našej ponuky zakorenená.
Tieto moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí. Zároveň rozširujú hranice pestovateľských oblastí. Stále si však treba dávať pozor na správne miesto pestovania – slnečné, južné a vzdušné polohy sú pre ne najvhodnejšie.